Whistleblowing je termín, ktorý označuje čin informovania verejnosti alebo príslušných autorít o nezákonných, neetických, alebo neprimeraných aktivitách alebo správaní vo vnútri organizácie. V slovenčine je tiež známy pod výrazom oznamovanie protispoločenskej činnosti. Osoba, ktorá vykonáva whistleblowing, sa nazýva whistleblower. Tento koncept sa často využíva na odhalenie korupcie, podvodu, porušenia práv, environmentálnych škôd a iných nekalých praktík.
– poskytnutie zodpovednej osoby,
– vypracovanie dokumentácie,
– zastupovanie pri žiadostiach a kontrolách.
Whistleblowing sa týka nielen samotných whistleblowerov a organizácií, v ktorých pôsobia, ale aj širokej verejnosti a spoločnosti ako celku. Zamestnávateľ má pri tom povinnosť určiť organizačnú zložku alebo zodpovednú osobu, ktorá bude vykonávať úlohy na úseku oznamovania a vybavovania protispoločenskej činnosti.
Musí tiež vytvoriť vnútorné predpisy, ktoré podrobne stanovia postup oznamovania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti. Týmto spôsobom organizácia zabezpečí, že whistlebloweri majú jasný rámec a podporu pri oznamovaní neprávostí.
Ochrana whistleblowerov a poskytnutie prostriedkov na oznamovanie protispoločenskej činnosti zároveň prispieva k zvýšenej transparentnosti a etickému správaniu organizácie. To pomáha predchádzať korupcii a iným neetickým praktikám, čím organizácia chráni svoju povesť a vyhýba sa právnym následkom spojeným s korupčným správaním.
– Obce, mestá a štátnu správu
– Súkromné firmy
– Školy a školské zriadenia
– Zdravotnícke organizácie
Whistleblowing v slovenčine znamená oznamovanie protispoločenskej činnosti. Ide o proces, kedy jednotlivec (whistleblower) verejne alebo v spolupráci s nadriadenými informuje o činnostiach, ktoré sú potenciálne škodlivé alebo nebezpečné pre organizáciu/firmu alebo celú spoločnosť.
Môže sa jednať o neetické, nelegálne, alebo neprimerané správanie a aktivity v konkrétnej organizácii, v ktorej whistleblower pracuje alebo aj vo verejnom sektore.
Tento termín sa používa, keď sa jednotlivec rozhodne verejne alebo s nadriadenými informovať o takýchto činnostiach, ktoré by mohli byť škodlivé alebo nebezpečné pre verejnosť alebo organizáciu ako celok.
Na Slovensku zákon č. 54/2019 Z.z. definuje protispoločenskú činnosť ako kriminalitu alebo inú protispoločenskú činnosť, pričom odkazuje na ustanovenia § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. Za závažnú protispoločenskú činnosť je potrebné považovať trestné činy a správne delikty uvedené v §2 písm. d) zákona č. 54/2019 Z.z.
Všeobecne je však protispoločenská činnosť zväčša definovaná ako správanie jednotlivca alebo skupiny v rozpore s normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti, v ktorej sa táto činnosť vyskytuje.
Môže to byť bývalý alebo aktulány zamestnanec, či člen verejnosti, ktorý sa rozhodne informovať vedenie organizácie alebo verejnosť o nelegálnej, neetickej alebo inak problematickej činnosti vo svojej organizácii/firme alebo verejnom priestore.
Whistleblowera často motivuje cieľ chrániť iných alebo zlepšiť situáciu vo svojej organizácii alebo v spoločnosti. Jeho/jej dôvody môžu zahŕňať obavy o zákonitosť, etiku alebo bezpečnosť.
Whistleblowing môže byť uskutočnený rôznymi spôsobmi, ako sú, kontaktovanie novinárov, podanie sťažnosti orgánom dohľadu alebo štátnym inštitúciám, verejné vyhlásenie alebo využitie špecifických kanálov a nástrojov na oznamovanie neprávostí v organizácii, či spoločnosti.
Whistleblower je často vystavený riziku represálií alebo “odplaty” zo strany organizácie alebo subjektu, ktorej neprávosti odhalil.
Mnohé krajiny majú preto zákony alebo právne ochranné mechanizmy, ktoré chránia whistleblowerov pred týmito represáliami a poskytujú im istotu, že za ich činy nebudú postihnutí a ich odhalenia budú vyšetrené.